• LogicticFOCUS
    Aktuálne logistické informácie

Infraštruktúra a podpora konkurencieschopnosti

Foto: Národná diaľničná spoločnosť

Za jeden z najzásadnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť danej krajiny, je možné považovať jej infraštruktúru. Verejná infraštruktúra by mala podporovať funkčnosť domácností a firiem. Je k nej možné zaradiť napríklad dopravnú, energetickú či telekomunikačnú infraštruktúru, ale tiež sem patrí aj vodohospodárska a kanalizačná infraštruktúra. Podľa Európskej únie môžu investície do infraštruktúry mať celkom ďalekosiahle následky: od podpory produkčnej kapacity krajiny v dlhšom období až po potenciálnu podporu zelenej premeny a digitalizácie. EÚ vidí veľkú príležitosť práve vo zvýšení verejných výdajov do infraštruktúry v rámci pokoronavírusovej obnovy, pričom cezhraničnú spoluprácu považuje za veľmi sľubný spôsob dosahovania rozvoja infraštruktúry, ktorý ale na druhú stranu prináša aj riziká, napríklad týkajúce sa koordinácie.

Nie je žiadnym tajomstvom, že práve nedostatočná infraštruktúra môže odradiť investorov od investícií – aj tie najvýhodnejšie investičné stimuly len ťažko presvedčia niekoho investovať v oblasti, ktorá má problémy s dopravnou konektivitou, ako napríklad východné Slovensko. Potom nie je ani žiadnym prekvapením, keď sa investori rozhodnú skôr pre niektorú z krajín susediacich so Slovenskom. Preto je dôležitá výstavba zo strany štátu – či už ide o stavbu diaľnic, rozširovanie siete na podporu elektromobility, alebo výstavbu priemyselných parkov a zón pre investorov. Práve to je úlohou spoločnosti MH Invest II, s. r. o., so 100 % majetkovou účasťou Ministerstvo hospodárstva SR, ktorá zabezpečuje činnosti od prípravy územia cez budovanie inžinierskych sietí až po monitoring priemyselných zón a parkov na Slovensku.

 

Na Slovensku však existujú značné medzery. Podľa hodnotenia Správy o globálnej konkurencieschopnosti (The Global Competitiveness Report) z roku 2019 sa Slovensko celkovo umiestnilo na 42. mieste zo 141. Zo susedných krajín (mimo Ukrajinu) sa pred Slovenskom umiestnilo Rakúsko (21. miesto), Česko (32.) a Poľsko (37.), za Slovenskom naopak len Maďarsko (47. miesto). Čo sa týka konkrétne indexu infraštruktúry, ktorý sa zameriava najmä na dopravnú a energetickú infraštruktúru, spomedzi svojich susedných krajín (okrem Ukrajiny) je na tom Slovensko najhoršie, a to na 30. mieste (najlepšie na tom je Rakúsko na 10. mieste). V oblasti dopravnej infraštruktúry sa Slovensko umiestnilo podľa indexu až na 42. mieste, pričom Česko, Maďarsko a Poľsko sa umiestnili v druhej desiatke krajín a Rakúsko na 14. mieste. Horšiu kvalitu cestnej infraštruktúry ako Slovensko (72. miesto) má už len Česká republika (78.), pričom Rakúsko je 6. najlepšie zo 141 sledovaných krajín. V oblasti hustoty železnice (kilometre koľají na 1000 metrov štvorcových) sa Slovensko celkovo umiestnilo na 10. mieste, pred ním je len Česko (3. miesto) a Maďarsko (9.), za ním Poľsko (13.) a Rakúsko (15.). Je ale potrebné upozorniť na to, že pri tomto indexe nebola sledovaná kvalita železničnej siete či podiel vysokorýchlostnej železnice – v tom prípade by bolo hodnotenie Slovenska pravdepodobne podstatne horšie.

 

Aj podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) nie je stav verejnej infraštruktúry na Slovensku najlepší, a to najmä u ciest – podľa IMF je najmä situácia diaľnic na Slovensku jednou z najhorších v Európe. Zároveň sa rapídne znižuje kvalita ciest pre ich nadmerné využívanie. Podľa IMF Slovensko v posledných desaťročiach prešlo skôr k využívaniu cestnej osobnej a nákladnej dopravy ako železničnej, čo viedlo k potrebe dotovať železničné spoločnosti a zároveň to nie je ideálne z hľadiska životného prostredia. IMF tiež kritizoval fakt, že na Slovensku chýba nejaká komplexnejšia stratégia verejných investícií.

 

Investície do infraštruktúry, akokoľvek prospešné a potrebné, ale majú svoje vlastné výzvy – môžu trvať pridlho, byť predražené, či dokonca môžu zvyšovať korupciu. Preto sú nevyhnutné dobré riadenie, najmä pri výberových konaniach, a značná transparentnosť.


Použité zdroje:

Ari, A. et al. (2020). Infrastructure in Central, Eastern, and Southeastern Europe: Benchmarking, Macroeconomic Impact, and Policy Issues. International Monetary Fund.

Hürcan, Y. et al. (2019). Slovak Republic. Public Investement Management Assessment. International Monetary Fund.

MH Invest II (2021). O spoločnosti. In: MH Invest II [online]. Dostupné z: https://www.priemyselneparkyslovenska.sk/sk/o-spolocnosti.html

Palei, T. (2015). Assessing The Impact of Infrastructure on Economic Growth and Global Competitiveness. Procedia Economics and Finance, 23 (2015), 168-175.

Schwab, K. (2019). The Global Competitiveness Report 2019. World Economic Forum.

 

MM

13.7.2021

Reliant s.r.o.

U Habrovky 1562/11 A

140 00 Praha 4

IČ: 49702726

DIČ: CZ49702726

Kontaktujte nás

e-mail: info@reliant.eu

tel: +420 241 44 28 21

Sledujte nás

Spisová značka

C 22288 vedená u Městského soudu v Praze

Odkaz na PDF výpis z OR

 

Abychom Vám mohli nabídnout kvalitní služby a pokročilé funkce, využíváme cookies. Prohlížením tohoto webu s tímto souhlasíte.