Nie je žiadnym tajomstvom, že práve nedostatočná infraštruktúra môže odradiť investorov od investícií – aj tie najvýhodnejšie investičné stimuly len ťažko presvedčia niekoho investovať v oblasti, ktorá má problémy s dopravnou konektivitou, ako napríklad východné Slovensko. Potom nie je ani žiadnym prekvapením, keď sa investori rozhodnú skôr pre niektorú z krajín susediacich so Slovenskom. Preto je dôležitá výstavba zo strany štátu – či už ide o stavbu diaľnic, rozširovanie siete na podporu elektromobility, alebo výstavbu priemyselných parkov a zón pre investorov. Práve to je úlohou spoločnosti MH Invest II, s. r. o., so 100 % majetkovou účasťou Ministerstvo hospodárstva SR, ktorá zabezpečuje činnosti od prípravy územia cez budovanie inžinierskych sietí až po monitoring priemyselných zón a parkov na Slovensku.
Na Slovensku však existujú značné medzery. Podľa hodnotenia Správy o globálnej konkurencieschopnosti (The Global Competitiveness Report) z roku 2019 sa Slovensko celkovo umiestnilo na 42. mieste zo 141. Zo susedných krajín (mimo Ukrajinu) sa pred Slovenskom umiestnilo Rakúsko (21. miesto), Česko (32.) a Poľsko (37.), za Slovenskom naopak len Maďarsko (47. miesto). Čo sa týka konkrétne indexu infraštruktúry, ktorý sa zameriava najmä na dopravnú a energetickú infraštruktúru, spomedzi svojich susedných krajín (okrem Ukrajiny) je na tom Slovensko najhoršie, a to na 30. mieste (najlepšie na tom je Rakúsko na 10. mieste). V oblasti dopravnej infraštruktúry sa Slovensko umiestnilo podľa indexu až na 42. mieste, pričom Česko, Maďarsko a Poľsko sa umiestnili v druhej desiatke krajín a Rakúsko na 14. mieste. Horšiu kvalitu cestnej infraštruktúry ako Slovensko (72. miesto) má už len Česká republika (78.), pričom Rakúsko je 6. najlepšie zo 141 sledovaných krajín. V oblasti hustoty železnice (kilometre koľají na 1000 metrov štvorcových) sa Slovensko celkovo umiestnilo na 10. mieste, pred ním je len Česko (3. miesto) a Maďarsko (9.), za ním Poľsko (13.) a Rakúsko (15.). Je ale potrebné upozorniť na to, že pri tomto indexe nebola sledovaná kvalita železničnej siete či podiel vysokorýchlostnej železnice – v tom prípade by bolo hodnotenie Slovenska pravdepodobne podstatne horšie.
Aj podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) nie je stav verejnej infraštruktúry na Slovensku najlepší, a to najmä u ciest – podľa IMF je najmä situácia diaľnic na Slovensku jednou z najhorších v Európe. Zároveň sa rapídne znižuje kvalita ciest pre ich nadmerné využívanie. Podľa IMF Slovensko v posledných desaťročiach prešlo skôr k využívaniu cestnej osobnej a nákladnej dopravy ako železničnej, čo viedlo k potrebe dotovať železničné spoločnosti a zároveň to nie je ideálne z hľadiska životného prostredia. IMF tiež kritizoval fakt, že na Slovensku chýba nejaká komplexnejšia stratégia verejných investícií.
Investície do infraštruktúry, akokoľvek prospešné a potrebné, ale majú svoje vlastné výzvy – môžu trvať pridlho, byť predražené, či dokonca môžu zvyšovať korupciu. Preto sú nevyhnutné dobré riadenie, najmä pri výberových konaniach, a značná transparentnosť.
Použité zdroje:
Ari, A. et al. (2020). Infrastructure in Central, Eastern, and Southeastern Europe: Benchmarking, Macroeconomic Impact, and Policy Issues. International Monetary Fund.
Hürcan, Y. et al. (2019). Slovak Republic. Public Investement Management Assessment. International Monetary Fund.
MH Invest II (2021). O spoločnosti. In: MH Invest II [online]. Dostupné z: https://www.priemyselneparkyslovenska.sk/sk/o-spolocnosti.html
Palei, T. (2015). Assessing The Impact of Infrastructure on Economic Growth and Global Competitiveness. Procedia Economics and Finance, 23 (2015), 168-175.
Schwab, K. (2019). The Global Competitiveness Report 2019. World Economic Forum.
MM
