.jpg)
„Požiadavky na znižovanie energií, ochranu životného prostredia a tlak na kvalitu pracovného zázemia zamestnancov sú stále relevantné a mnohé z nich pandémia ešte posilnila,“ hovorí na úvod Martin Baláž, viceprezident a country manager Prologis pre Českú republiku a Slovensko. Zvyšujúca sa udržateľnosť stavieb úzko súvisí s implementáciou pokročilých technologických riešení a automatizáciou prevádzok. „Do našich budov už štandardne implementujeme systém na vzdialený monitoring spotreby energií a energeticky úsporné LED osvetlenie so senzormi pohybu, čím sa optimalizuje spotreba elektriny a zvyšuje udržateľnosť budov. Snažíme sa tiež maximalizovať využitie denného svetla a na trhoch, kde to podmienky umožňujú, tiež inštalujeme solárne panely. Všetku našu novú výstavbu od roku 2008 zároveň podrobujeme certifikácii BREEAM,“ doplňuje Martin Baláž.
Podľa slov Martina Baláža pandémia tiež zvýraznila jeden veľmi dôležitý trend – „wellbeing“ zamestnancov. V rámci iniciatívy PARKlife robí Prologis všetko pre to, aby boli jeho parky príjemným pracoviskom. Umiestňuje do nich zastávky verejnej dopravy, buduje cyklotrasy, futbalové ihriská a zóny na oddych a grilovanie. Tento prístup je pre Prologis samozrejmosťou, pretože verí, že logistické parky by nemali byť bezduchými miestami. Zamestnanci by sa mali do parkov Prologis tešiť, pretože len vďaka nim môže podnikanie ich zákazníkov prosperovať.
Tlak na udržateľnosť potvrdzuje tiež Jakub Velko, Senior Industrial Consultant v 108 Agency. Podľa neho je to čím ďalej tým väčšia téma, na ktorej si zakladajú jednak klienti, ale aj developeri industriálnych budov. Klienti, ktorým záleží na tom, aby znižovali svoju spotrebu, podľa Jakuba Velka začínajú byť aj ochotní platiť prémiovejšie nájmy za budovy s takými technológiami, ktoré im toto umožnia dosiahnuť. „Ale aj napriek tomu, že sa o tom veľa hovorí a na trhu sa objavujú prvé takéto projekty a transakcie, pre veľa ďalších klientov je stále rozhodujúcim faktorom cena za nájom a ‚eko-stránka‘ je až druhoradá. Z môjho pohľadu na tomto ‚koronakríza‘ nič nezmenila. Myslím si však, že udržateľnosť bude prenikať viac a viac na industriálny trh a časom aj na Slovensku vznikne viac projektov, ktoré budú mať menšiu záťaž pre životné prostredie a narastie počet klientov, ktorí to využijú,“ dodáva.
„Snaha developerov o znižovanie energií a ochranu životného prostredia nebola ovplyvnená len koronakrízou, ale aj s cieľom certifikovať budovy do štandardu BREEAM, ktorý v konečnom dôsledku ovplyvňuje hodnotu portfólia. Samozrejme, prispeli k tomu aj klienti (koncoví užívatelia), ktorí čoraz viac kladú dôraz na uhlíkovú neutralitu a použitie materiálov pri výstavbe. Otázky zaznamenávame hlavne pri nadnárodných spoločnostiach,“ dopĺňa Patrik Janščo, vedúci tímu priemyselných nehnuteľností v Cushman & Wakefield na Slovensku.
Potreba flexibilne reagovať znie zo všetkých strán
Koronavírusová kríza preverila všetky odvetvia ľudskej činnosti. Zo všetkých strán zaznieva, že jedine tie firmy, ktoré dokázali flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu, zvládli prejsť túto skúšku s minimálnymi stratami či dokonca s úspechom. Môžu v tomto smere developeri nejakým spôsobom pomôcť firmám do budúcna lepšie reagovať na obdobné krízové výkyvy?
„Aby sme mohli zákazníkov dostatočne podporovať, musíme sa o ich podnikanie aktívne zaujímať. Len tak totiž môžeme pochopiť ich potreby a poskytnúť im tie správne riešenia, ktoré presahujú rámec skladov. Záleží nám na bezpečných pracovných podmienkach, a preto sme počas pandémie zaisťovali dodržiavanie všetkých potrebných opatrení,“ uvádza Martin Baláž.
Podobne ako naprieč celou Európou, aj v Prologis Park Bratislava bol založený úplne nový tím, ktorého úlohou je zdokonaľovať zákaznícku skúsenosť (tzv. „Customer Experience Team“). Tvoria ho skúsení experti, ktorí zákazníkom poskytujú prevádzkovú podporu a služby v širokom spektre sfér – či už pri expanzii, automatizácii procesov, hľadaní novej pracovnej sily alebo implementácii riešení šitých na mieru.
Jakub Velko je presvedčený, že developerské spoločnosti môžu byť v takýchto situáciách svojim klietom veľmi nápomocné. Už aj teraz sa ukázalo, že tam, kde to bolo potrebné, developeri pomohli nájomcom riešiť situáciu. Či už to bolo na strane posunutia splatnosti za nájom, alebo naopak, možnosti rozšíriť sa (hlavne v prípade online obchodov). Industriálne parky sú živý organizmus a poväčšine majú kapacitu, aby splnili požiadavky na rast, alebo prípadné zmenšenie.
K tomuto tvrdeniu sa pridáva i Patrik Janščo: „Určite áno, práve flexibilita je správne pomenovanie pomoci zo strany developera klientovi. Hovoríme hlavne o flexibilnej dĺžke nájmu alebo expanzii.“
Zo strán odbornej verejnosti zazneli úvahy, že udalosti uplynulého roku pravdepodobne zmenia dodávateľský reťazec, a mohlo by tak dôjsť k presunu aspoň časti výroby najmä z Číny do Európy, a európski výrobcovia by tak získali väčší priestor. To môže významným spôsobom ovplyvniť tiež trh priemyselných nehnuteľností.
V poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield podľa Patrika Janšča zaznamenali zväčšený dopyt zahraničných spoločností o krajiny ako Slovensko, Česko, Maďarsko alebo Poľsko. Tento trend vnímajú pozitívne nielen pre developerov, ale aj pre novovzniknuté pracovné miesta.
Masívnejšie presuny výroby z Číny sa však podľa tvrdenia zástupcov ďalších oslovených spoločností očakávať s najväčšou pravdepodobnosťou nedajú.
„Zo zistení nášho výskumného oddelenia Prologis Research vyplýva, že nadnárodné korporácie môžu v budúcnosti čoraz častejšie umiestňovať svoje výrobné centrá na trhy v blízkosti konečných spotrebiteľov, a to obzvlášť v regiónoch ako sú stredná a východná Európa alebo Mexiko,“ potvrdzuje možné tendencie trhu Martin Baláž. Na druhej strane ale dodáva: „Aj napriek tomu však väčšina produkcie spotrebného tovaru zostane situovaná v Ázii, konkrétne v Číne. Môže za to fakt, že v tejto geografickej oblasti sídli až polovica svetovej strednej triedy, a situácia s dostupnosťou pracovnej sily a priemyselnou infraštruktúrou je tam priaznivá. Z týchto dôvodov neočakávame žiadny zásadný presun výrobných kapacít naprieč svetom.“
Určité tendencie najmä na začiatku koronavírusovej pandémie pripúšťa aj Jakub Velko, podľa ďalšieho vývoja však neočakáva masívnejší presun výroby z Číny do Európy: „Na začiatku krízy, v prvom kvartáli roku 2020 sa podobné úvahy objavovali. Firmy si začali uvedomovať, ako je tento reťazec citlivý na prípadné problémy v Číne. Aj napriek tomu si ale už nemyslím, že príde k masívnemu presunu kapacít do EÚ. Skôr očakávam, že ak nastane presun z Číny, tak to bude len vo veľmi malej miere, ktorá zásadne neovplyvní industriálny trh na Slovensku.“
MV
