Slovensko predstavuje jedno z najvýznamnejších centier automobilovej výroby v Európe. Ako práve automotive prispieva na slovenskom trhu k ochote akceptovať globálne štandardy identifikácie v dodávateľskom reťazci?
Automotive na Slovensku formuje ekonomiku viac ako dekádu, vytvára pracovné miesta a reťaz lokálnych dodávateľov. Z pohľadu identifikácie štandardami GS1 sa zameriavame na vyššie logistické celky ako napríklad SSCC paletové etikety. Majorita logistických transakcií je B2B a na základe špecifických požiadaviek zákazníka.
Na Slovensku v rámci automotive sektora používa štandardy GS1 firma Jaguar Land Rover a jeho dodávatelia – práve v tomto prípade ide o identifikáciu prepravných jednotiek SSCC paletovými etiketami s následným prepojením v rámci EDI komunikácie.
Do akej miery trh, podľa vašich skúseností, preferuje moderné, komplexné, ale tiež drahšie technológie v porovnaní práve napríklad s rokmi zabehnutými čiarovými kódmi?
Je podstatné rozlišovať, čo je potrebné identifikovať – produkty, osoby, majetok, zdravotnícke pomôcky, lieky, prepravné jednotky atď. Vo všetkých uvedených oblastiach majú štandardy GS1 svoje zastúpenie a identifikácia je realizovaná rozličnými technológiami.
Štandardy GS1 sú určené pre rôzne technológie alebo nosiče údajov. Nemusia to byť len čiarové kódy (1D kódy) ale napríklad aj RFID či dvojrozmerné (maticové) 2D kódy, ktoré budú mať s ohľadom na bezpečnosť, vysledovateľnosť, zelenú ekonomiku v blízkej dobe kľúčovú úlohu. Dôležité je však, aby firmy rozprávali rovnakým, jednotným, jazykom – o tom sú práve štandardy GS1. Spoločná dohoda na štandarde, ktorý sa stane univerzálny, má pre každého účastníka v logistickom reťazci a finálne konečného spotrebiteľa kľúčový význam. Následne aj procesy, dátová výmena, integrácia a komunikácia medzi firmami sú jednoduchšie a efektívnejšie. Čiarové kódy sú tu 50 rokov, no aj táto oblasť ide dopredu, výsledkom čoho je aj prijatá Globálna stratégia GS1 v oblasti transformácie technológie čiarového (1D) kódu na dvojrozmerný 2D. V rámci nich bude možné zakódovať množstvo údajov v štandardizovanom tvare, čo v konečnom dôsledku prinesie výhody celému dodávateľsko-odberateľskému reťazcu. Predstavte si, že nebude možné predať tovar po spotrebe, zmierni sa plytvanie s potravinami, zabezpečí sa jednoduchšie stiahnutie výrobku z trhu, zefektívni sa príjem a expedícia tovaru a pod. Technológia dvojrozmerných kódov v spojitosti so štandardami GS1 je veľmi komplexná výzva, no som rád že už je vypracovaný aj časový rámec, kedy sa bude postupne realizovať – som osobne presvedčený, že v horizonte desiatich rokov maticový kód nahradí súčasný, lineárny, ktorý poznáme takmer zo všetkých spotrebiteľských výrobkov.
Ako z pohľadu dostupných identifikačných technológií vnímate úvahy o možnosti zaviesť tzv. uhlíkovú daň na tovar importovaný z krajín, kde nie je kladený dostatočný dôraz na zaistenie environmentálnej udržateľnosti?
V tejto oblasti bude veľmi dôležitá harmonizovaná legislatíva. Technológia sa vie prispôsobiť. Podobne, ako v prípade harmonizácie označovania liekov na predpis s ohľadom na bezpečnosť pacienta, sa dá očakávať, že až spoločné rozhodnutie napríklad na úrovni Európskej komisie bude viesť k tvorbe alebo zavedeniu štandardu, ktorý podporí napr. aj takúto určitú formu spätnej sledovateľnosti. Treba si však uvedomiť, že technológia je založená na dátach a ich relevancii. Musíme sa spoločne dostať do stavu, keď sa bude dať dátam na produktoch bezvýhradne dôverovať a mať vybudovaný systém na ich verifikáciu – GS1 už v tomto smere podniká prvé kroky napr. službou „Verified by GS1“.
Akú technológiu považujete všeobecne za najperspektívnejšiu pre oblasť identifikácie?
Záleží na tom, čo ideme identifikovať a následne, v ktorom sektore sa samotná identifikácia realizuje. Niekde má význam implementácia RFID technológie, inde zas vychystávanie hlasom či dokonca vôňou. RFID bola pred desiatimi rokmi technológia budúcnosti, no k jej masívnemu rozšíreniu neprišlo až do takej miery, ako sa očakávalo. Cena RFID tagov je stále pre retail pomerne vysoká voči cene produktu ako takého. Pri rýchloobrátkovom tovare pravdepodobne nie je najvhodnejšia ani z pohľadu implementácie. Budúcnosť patrí dátam. Jednoduchý tlačený kód na obale, jeho skenovanie napríklad iba mobilom a na pozadí komplexná databáza produktových informácií. Bude zaujímavé sledovať práve transformáciu technológie čiarového 1D kódu na dvojrozmerný 2D a implementáciu štandardov GS1 pri tomto prechode. Taktiež budeme v blízkej budúcnosti počuť o štandarde GS1 Digital link, ktorý rozširuje možnosti a flexibilitu identifikátorov GS1 tým, že ich robí súčasťou webu na základe webovej adresy s presne definovanou štruktúrou. Vložením webových adries napr. do 2D kódu (GS1 QR, GS1 DataMatrix) vie, vďaka svojmu mobilnému telefónu, získať digitálnu informáciu o produkte konečný spotrebiteľ.
Michal Dupkala
sa začal podieľať na rozvoji GS1 Slovakia v roku 2018. Pred jeho pôsobením v GS1 Slovakia pracoval viac ako 15 rokov v rôznych globálnych spoločnostiach. Od roku 2010 do roku 2018 viedol komerčné rozvojové aktivity americkej spoločnosti GGB vo východnej Európe, pred rokom 2010 pracoval na manažmente zákazníckej kvality a budovaní vzťahov so zákazníkmi v spoločnosti Johnson Controls. Je absolventom Žilinskej univerzity, MBA programu Manažment organizácie, Varšavskej univerzity manažmentu a absolvent business manažment programu EBC*L level A.
LF
