V rámci nástroja NextGenerationEU plánuje EÚ investovať 806,9 mld. eur (v súčasných cenách, v cenách roku 2018 ide o 750 mld. eur), ktoré Európska komisia získa požičiavaním si na kapitálových trhoch. Ide o investície nad rámec bežného rozpočtu EÚ stanoveného na roky 2021 až 2027. Tento nástroj je rozdelený na niekoľko prvkov – najväčší z nich predstavuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý poskytne 723,8 mld. eur (672,5 mld. eur v cenách roku 2018) vo forme úverov a grantov určených na podporu reforiem a investičných projektov v členských štátoch. Aby tie mohli získať prístup k týmto finančným prostriedkom, musia pripraviť vlastné plány obnovy, ktoré následne musia byť schválené ostatnými členskými štátmi.
Podmienkami každého plánu obnovy a odolnosti je, že minimálne 37 % výdavkov bude venovaných investíciám a reformám súvisiacim s klímou, a aspoň 20 % výdavkov pôjde na digitálnu transformáciu. Zároveň majú byť v každom pláne zahrnuté oblasti odporúčané špecificky pre každý členský štát. Vo svojich plánoch by sa štáty mali zameriavať na najdôležitejšie piliere, ktorými sú:
- zelená transformácia,
- digitálna transformácia,
- inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť,
- sociálna a územná súdržnosť,
- zdravie a odolnosť,
- politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností.
Pritom by mala byť dodržiavaná zásada, že žiadne reformy alebo investície nebudú na úkor dosahovania cieľov Európskej únie v oblasti klímy a životného prostredia.
Plán obnovy a odolnosti SR bol Komisii predložený koncom apríla 2021 a oficiálne schválený bol 13. júla 2021, ako jeden z dvanástich, ktoré v ten deň dostali zelenú. Toto schválenie umožnilo predbežné financovanie až do výšky 13 %. Slovensko žiada o granty vo výške 6,6 mld. eur, čo predstavuje 6,72 % HDP Slovenska v roku 2019, pričom projekty v rámci plánu sa vzťahujú na celé trvanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, teda do roku 2026.
Slovenský plán obnovy a odolnosti je rozdelený do piatich hlavných politických priorít:
- zelená ekonomika (2 301 mil. eur),
- vzdelávanie (892 mil. eur),
- veda, výskum a inovácie (739 mil. eur),
- zdravie (1 533 mil. eur),
- efektívny štát a digitalizácia (1 110 mil. eur).
V oblasti zelenej ekonomiky sú plánované investície do obnoviteľných zdrojov energie, zlepšenia energetickej hospodárnosti existujúcich budov a výstavby nových úsporných verejných budov, rozvoja infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy, ako aj rozvoja intermodálnej nákladnej dopravy. Ďalej sú plánované investície do dekarbonizácie priemyslu či adaptácie regiónov na klimatickú zmenu, kam patrí, okrem iného, aj zvýšenie schopnosti krajiny zadržiavať vodu a protipovodňová ochrana.
Hlavnými komponentmi lepšieho vzdelávania budú reformy na zabezpečenie inkluzívnejšieho vzdelávania, reformy osnov s cieľom pripraviť žiakov na život v globálnej a nízkouhlíkovej digitálnej ekonomike, a tiež zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl.
Reformy a investície v oblasti vedy, výskumu a inovácií by mali prispieť k rozvoju sektorov s vysokou pridanou hodnotou a k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Hlavnými komponentami tejto oblasti sú efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácií a lákanie a udržanie talentov, čomu by mali dopomôcť aj reformy v oblasti pobytovej a pracovnej legislatívy.
V oblasti zdravia sa plán obnovy zameriava najmä na modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť, vrátane starostlivosti o duševné zdravie, a dostupnú a kvalitnú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť, ktorá by mala pripraviť Slovensko na rýchle starnutie obyvateľstva.
V oblasti poslednej priority, teda efektívneho štátu a digitalizácie, sa v pláne obnovy nachádza päť kľúčových komponentov, ktoré by mali znížiť náklady podnikateľského sektora a zvýšiť tak jeho konkurencieschopnosť, a ktoré by tiež mali vďaka digitalizácii zvýšiť potenciál intenzívneho hospodárskeho rastu. Sú nimi: zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma justície, boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, zdravé verejné financie, a digitálne Slovensko, kam sa zaraďuje rozvoj elektronickej verejnej správy (eGovernmentu), kybernetickej bezpečnosti, či rýchly internet pre každého. Konečným cieľom je fungujúce digitálne hospodárstvo.
Mária Maliková
Použité zdroje:
Európska komisia, Rada EÚ
Foto: EC – Audiovisual Service
