• LogicticFOCUS
    Aktuálne logistické informácie

Spolu sme zvládli koronavírus, nepokazme si naštartovanie ekonomiky

Predseda SOPK Doc. Ing. Peter Mihók, CSc.

Koronakríza poškodila svetovú ekonomiku najviac od čias veľkej hospodárskej krízy. Výrazne to pocítilo aj Slovensko. Priemyselná produkcia sa u nás prepadla na historické minimum od vzniku samostatnej republiky. Zamestnanosť v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka klesla o pol percenta a neustále klesá. Objem štátnej pomoci napriek tomu výrazne zaostáva za západnými krajinami aj krajinami V4. Slovenská vláda zvládla boj s koronakrízou, je najvyšší čas dôsledne sa venovať opatreniam na podporu ekonomiky. Slovenská obchodná a priemyselná komora a Klub 500 preto prichádzajú s návrhom opatrení, ktoré by ekonomike pomohli.

SOPK a Klub 500 vyzývajú predsedu vlády, aby sa téma opatrení na podporu ekonomiky stala top prioritou celej vlády. Vláda v každej krajine je na vládnutie, na vytváranie podmienok na zabezpečenie chodu ekonomiky, ktorý je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie financovania základných funkcií štátu. SOPK a Klub 500 očakávajú, že vláda v zmysle svojho programového vyhlásenia bude „osobitnú pozornosť venovať domácim firmám a riešeniu ich problémov. Bude zohľadňovať skutočnosť, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemyselná výroba a bude robiť všetko pre udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím...“ Predseda vlády, žiaľ, o uvedených témach nediskutuje. Chceme veriť, že predseda vlády pozve na stretnutie aj predstaviteľov domácich zamestnávateľov reprezentovaných predovšetkým SOPK a Klubom 500.


Čo vylieči ekonomiku

SOPK a Klub 500 považujú dialóg za kľúčový, a to najmä v čase, kedy treba hovoriť o pláne na ozdravenie slovenskej ekonomiky. Prichádzajú preto s návrhom desiatich opatrení, ktoré by pomohli priemyslu a aj ekonomike.
1. Zvýšenie stropov príspevkov na podporu pracovného miesta 3A, 3B (kurzarbeit, pokles tržieb)
2. Zmeny v minimálnej mzde – odpojenie od príplatkov a mzdových taríf
3. Spustenie verejných investícií, vrátane pozastavených investičných zámerov štátnych a verejných podnikov, spolu s naštartovaním intenzívnej diskusie o návrhu opatrení plánu obnovy SR
4. Zníženie koncovej ceny energií
5. Zavedenie systémovej podpory investícií
6. Vytvorenie podmienok na efektívne čerpanie eurofondov aj na podporu investícií firiem a znižovania technologickej medzery
7. Reforma daní a odvodov
8. Zrušenie dane z dividend (80 – 90 % ziskov firiem odchádza do zahraničia nezdanených a zvyšné zisky domácich firiem (ak vôbec budú) zdaňujeme daňou z dividend
9. Realizovanie reformy štátnej správy
10. Realizovanie komunálnej reformy


Čerpanie eurofondov je kľúčové

Na Slovensku úplne chýba diskusia k opatreniam na efektívne čerpanie eurofondov. Únia dáva k dispozícii pre Slovensko dodatočné granty v objeme takmer 8 mld. € na programy obnovy po koronakríze. Financie pôjdu na podporu štrukturálnych reforiem, naštartovanie hospodárstva EÚ poskytovaním stimulov na súkromné investície, na podporu v oblasti zdravotníctva, civilnej ochrany či výskumu. Slovensko má okrem toho aj ďalšie nezazmluvnené prostriedky vo výške viac ako 2,2 mld. € zo súčasného programového obdobia.

SOPK a Klub 500 preto vyzývajú podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú, aby v intenzívnom dialógu so zamestnávateľmi pripravila zoznam opatrení a podmienky čerpania fondov, ktoré umožnia efektívne a zmysluplne vyčerpať všetky disponibilné zdroje. Obe združenia okrem toho požadujú, aby pripravované opatrenia zahrnuli aj poskytovanie nenávratného finančného príspevku pre priemysel tak, aby sa v zmysle programového vyhlásenia podporilo „udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím.“


Zvýšenie príspevkov na podporu pracovných miest

Zamestnávatelia ocenili prvotný systém príspevkov, ktorý bol na Slovensku zavedený s ohľadom na výšku zdrojov štátu v čase ich zavádzania. Avšak podľa SOPK a Klubu 500 je potrebné, aby vláda systém podpory prehodnotila. Zamestnávatelia, ktorí vyrábajú aj počas mimoriadnej situácie (navyše so stratou), by mali mať možnosť získať vyšší príspevok na zamestnanca, a tým kompenzovať prevádzkové straty vo vyššej miere. Ak firma zaznamená pokles príjmov do 60 %, môže získať maximálny príspevok, ktorý pokrýva necelých 20 % celkových osobných nákladov. Je nepomer medzi príspevkom pre firmy so zníženou výrobou a poberajúcimi príspevok podľa opatrení 3A a 3B.

SOPK a Klub 500 navrhujú, aby sa kompenzácia zásadným spôsobom zvýšila pri obidvoch opatreniach na maximálnu výšku 1 100 €. Pri navrhovanom maxime 1 100 €/zamestnanec by tak maximálna výška kompenzácie pokrývala necelých 72 % celkových osobných nákladov, čo by v praxi znamenalo významnú pomoc pre udržanie zamestnanosti. Minimálna mzda Podniky čelia najväčšej kríze v histórii samostatného Slovenska. Je nepochopiteľné, že z vyjadrení čelných predstaviteľov odborov prenikajú hlasy, že podľa ich názoru a podľa ich prepočtov by vláda mala zvýšiť minimálnu mzdu z 580 na 655 € pri zachovaní „automatu“. Navyše minimálna mzda je prepojená na výpočet príplatkov a mzdových taríf zamestnancov. Týmto spôsobom vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur. A to si slovenský priemysel v tejto situácii nemôže dovoliť. Prepočítaný priemerný dopad zvýšenia minimálnej mzdy na priemyselný podnik v nepretržitej prevádzke s 1 000 zamestnancami predstavuje zvýšenie ročných nákladov o takmer 750-tisíc €, a to navyše pre podnik, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu. V praxi to znamená, že podnik, ktorý zamestnáva 100 zamestnancov, ani jedného zamestnanca na minimálnej mzde, bude mať zvýšené náklady cca o 75-tisíc € ročne. Aby podniky prežili a udržali zamestnanosť, navrhujú zamestnávatelia združení v SOPK a Klube 500 stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020. Zároveň je nevyhnutné zrušiť automat na stanovovanie výšky minimálnej mzdy (60 % priemernej mzdy), odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce. Ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, nielen štátu, štát by mal úmerne zvýšiť aj nezdaniteľnú časť základu dane, a to až na úroveň minimálnej mzdy. Všetky diskusie o minimálnej mzde sú populistické diskusie bez akejkoľvek znalosti reality. Chceme zdôrazniť, že najviac zamestnancov na minimálnej mzde je zamestnaných v štátnej a verejnej správe, nie v priemysle!


Fond na podporu zamestnanosti

Ministerstvo práce chce zaviesť trvalý systém na podporu zamestnanosti. Predstavitelia automobilového priemyslu navrhujú zavedenie tzv. kurzarbeit po vzore Nemecka. Teda nástroja, ktorý by v čase krízy pomohol firmám prežiť náročné obdobie bez toho, aby museli prepúšťať zamestnancov. Ministerstvo práce hovorí o poistnom systéme, na ktorý by sa skladali zamestnanci aj zamestnávatelia prostredníctvom vyšších odvodov. SOPK a Klub 500 vítajú snahu zaviesť trvalý systém na podporu udržania zamestnanosti, nie však za cenu vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia. Slovensko má už teraz štvrté najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v rámci krajín EÚ. Zamestnávatelia a zamestnanci navyše platia príspevok do fondu nezamestnanosti, dnes je v ňom účtovný prebytok len od roku 2005 vo výške viac ako 2,5 mld. €.

Zamestnávatelia preto žiadajú, aby štát vrátil do Sociálnej poisťovne do fondu v nezamestnanosti prostriedky, ktoré dlhé roky používal v rozpore s ich účelom na výplatu starobných a predčasných dôchodkov. Týmto spôsobom dokáže financovať akýkoľvek nástroj na podporu udržania pracovných miest.

Nehovoriac o tom, že ďalšie významné zdroje je možné získať komunálnou reformou či reformou štátnej a verejnej správy.

SOPK a Klub 500 sú pripravení na stretnutie s predsedom vlády a vládou Slovenskej republiky, na komunikáciu s cieľom pripraviť maximálne efektívne opatrenia na naštartovanie ekonomiky, aby Slovensko, tak ako zvládlo koronavírus, zvládlo aj naštartovanie ekonomiky v čo najkratšom čase.

 

Predseda SOPK Doc. Ing. Peter Mihók, CSc.

16.7.2020

Reliant s.r.o.

U Habrovky 1562/11 A

140 00 Praha 4

IČ: 49702726

DIČ: CZ49702726

Kontaktujte nás

e-mail: info@reliant.eu

tel: +420 241 44 28 21

Sledujte nás

Spisová značka

C 22288 vedená u Městského soudu v Praze

Odkaz na PDF výpis z OR

 

Abychom Vám mohli nabídnout kvalitní služby a pokročilé funkce, využíváme cookies. Prohlížením tohoto webu s tímto souhlasíte.